Námestovo. Okresné mesto ležiace na brehu vodnej nádrže Oravská priehrada na severe stredného Slovenska. Leží v blízkosti štátnej hranice s Poľskom, v Oravskej kotline na severozápadnom brehu vodnej nádrže Oravská priehrada pri vtoku rieky Biela Orava. Mesto obkolesuje pohorie Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina s neďalekými Oravskými Beskydmi a Roháčmi. Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Najväčším tokom je Biela Orava, ktorá sa v ústí rozvetvuje do niekoľkých kratších ramien. Z potokov sú na území mesta najvýznamnejšie: Klinec (tečie cez intravilán), Michalovka a Jelení potok. História Námestova. Do polovice 16. storočia sa Orava spolu s Oravským hradom počítala k majetku kráľa a celé územie mali v užívaní vyšší kráľovskí úradníci. V roku 1556 získal Oravu aj s hradom do zálohy nový majiteľ, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup František I. Turzo, ktorý sa pričinil o zaľudňovanie tohoto regiónu. Na hornej Orave začali vznikať prvé osady, v roku 1557 Námestovo ako valašská osada na základne šoltýskej listiny vydanej Thurzom Ondrejovi Randovi a ďalším sedliakom. V roku 1612 tu bola založená evanjelická farnosť a v roku 1663 obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Neskôr bolo mesto poznačené protihabsburskými povstaniami. V roku 1671 sa v Námestove usadil Gašpar Pika – vodca jedného z povstaní, ktorý spolupracoval s farárom Štefanom Bockom v získavaní ľudí na svoju stranu. Pika na istú dobu so svojím vojskom obsadil aj Oravský hrad. Povstanie bolo však cisárskymi vojskami potlačené a vodcu spolu s 25 oravskými a liptovskými richtármi kruto popravili napichnutím na drevené koly. Od 18. storočia sa mesto menilo na centrum protireformácie. Po roku 1772 tu v hojnom počte pribúdalo aj židovské obyvateľstvo. Do roku 1825 tu žilo už 176 Židov, najviac na Orave. Mesto malo všetky predpoklady na dobrý hospodársky rozvoj, pretože ležalo na obchodnej ceste s Poľskom. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a pôvodne roľnícka oblasť sa postupne menila na plátennícku. V roku 1775 tu bola vybudovaná farbiareň s mangľovňou. Rozkvet osady vyvrcholil 14. júna 1776, kedy pôvodne poddanskú obec kráľovná Mária Terézia povýšila na mesto s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky, kde sa obchodovalo s remeselnými výrobkami ľudu a postupne sa námestovské trhy stali najnavštevovanejšími na Orave. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. K úpadku pláteníctva došlo až počas prvej svetovej vojny. Druhá svetová vojna zanechala mesto výrazne spustošené. V roku 1943 vypukol v meste požiar a svoju daň si vyžiadali aj oslobodzovacie boje. Na konci vojny 2. apríla 1945 na Veľkonočný pondelok tu v boji zahynulo 64 obyvateľov a bolo zničených približne 60 % domov. Ďalšiu výraznú zmenu v charaktere mesta predstavovala výstavba Oravskej priehrady, kedy došlo k zatopeniu 2/3 mesta spolu s dolnou časťou obce Bobrov. Úplne zatopené boli obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo a Ústie. Veľká časť obyvateľov odchádzala na južné Slovensko a práve kvôli výstavbe priehrady nie je dnes v Námestove zachované historické centrum mesta. V 70. rokoch došlo k rozvoju priemyslu (najmä krajčírske odvetvie a kovovýroba). V roku 1996 sa Námestovo stalo okresným mestom Hornej Oravy a v súčasnosti má približne 8 100 obyvateľov.

Námestovo. Okresné mesto ležiace na brehu vodnej nádrže Oravská priehrada na severe stredného Slovenska. Leží v blízkosti štátnej hranice s Poľskom, v Oravskej kotline na severozápadnom brehu vodnej nádrže Oravská priehrada pri vtoku rieky Biela Orava. Mesto obkolesuje pohorie Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina s neďalekými Oravskými Beskydmi a Roháčmi. Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Najväčším tokom je Biela Orava, ktorá sa v ústí rozvetvuje do niekoľkých kratších ramien. Z potokov sú na území mesta najvýznamnejšie: Klinec (tečie cez intravilán), Michalovka a Jelení potok. História Námestova. Do polovice 16. storočia sa Orava spolu s Oravským hradom počítala k majetku kráľa a celé územie mali v užívaní vyšší kráľovskí úradníci. V roku 1556 získal Oravu aj s hradom do zálohy nový majiteľ, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup František I. Turzo, ktorý sa pričinil o zaľudňovanie tohoto regiónu. Na hornej Orave začali vznikať prvé osady, v roku 1557 Námestovo ako valašská osada na základne šoltýskej listiny vydanej Thurzom Ondrejovi Randovi a ďalším sedliakom. V roku 1612 tu bola založená evanjelická farnosť a v roku 1663 obyvatelia postavili prvý jednoloďový kostol z dreva. Neskôr bolo mesto poznačené protihabsburskými povstaniami. V roku 1671 sa v Námestove usadil Gašpar Pika – vodca jedného z povstaní, ktorý spolupracoval s farárom Štefanom Bockom v získavaní ľudí na svoju stranu. Pika na istú dobu so svojím vojskom obsadil aj Oravský hrad. Povstanie bolo však cisárskymi vojskami potlačené a vodcu spolu s 25 oravskými a liptovskými richtármi kruto popravili napichnutím na drevené koly. Od 18. storočia sa mesto menilo na centrum protireformácie. Po roku 1772 tu v hojnom počte pribúdalo aj židovské obyvateľstvo. Do roku 1825 tu žilo už 176 Židov, najviac na Orave. Mesto malo všetky predpoklady na dobrý hospodársky rozvoj, pretože ležalo na obchodnej ceste s Poľskom. V roku 1728 obyvatelia získali právo na obchod s plátnom a pôvodne roľnícka oblasť sa postupne menila na plátennícku. V roku 1775 tu bola vybudovaná farbiareň s mangľovňou. Rozkvet osady vyvrcholil 14. júna 1776, kedy pôvodne poddanskú obec kráľovná Mária Terézia povýšila na mesto s právom uskutočňovať štyri výročné jarmoky, kde sa obchodovalo s remeselnými výrobkami ľudu a postupne sa námestovské trhy stali najnavštevovanejšími na Orave. V roku 1884 bol v meste založený Priemyselný spolok hornooravských plátenníkov, ktorý vyvážal plátno do Uhorska, Chorvátska, Sedmohradska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka, či Egypta. K úpadku pláteníctva došlo až počas prvej svetovej vojny. Druhá svetová vojna zanechala mesto výrazne spustošené. V roku 1943 vypukol v meste požiar a svoju daň si vyžiadali aj oslobodzovacie boje. Na konci vojny 2. apríla 1945 na Veľkonočný pondelok tu v boji zahynulo 64 obyvateľov a bolo zničených približne 60 % domov. Ďalšiu výraznú zmenu v charaktere mesta predstavovala výstavba Oravskej priehrady, kedy došlo k zatopeniu 2/3 mesta spolu s dolnou časťou obce Bobrov. Úplne zatopené boli obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo a Ústie. Veľká časť obyvateľov odchádzala na južné Slovensko a práve kvôli výstavbe priehrady nie je dnes v Námestove zachované historické centrum mesta. V 70. rokoch došlo k rozvoju priemyslu (najmä krajčírske odvetvie a kovovýroba). V roku 1996 sa Námestovo stalo okresným mestom Hornej Oravy a v súčasnosti má približne 8 100 obyvateľov.

Námestovo je okresné mesto ležiace na brehu vodnej nádrže Oravská priehrada na severe stredného Slovenska v Žilinskom kraji.

Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Každoročne sem prichádzajú tisícky turistov. V lete je turistami najvyhľadávanejšia južná a západná časť priehrady. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche. Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, windsurfingu, iných vodných športov a atrakcií. Ubytovanie poskytujú ubytovacie zariadenia v meste Námestovo, alebo niekoľko hotelov, množstvo chát a miest určených na kempovanie v tesnej blízkosti brehov priehrady. V lete sa organizujú vyhliadkové plavby loďou okolo ostrova. Najvýznamnejšími rekreačnými strediskami sú Slanická Osada, Prístav, Studnička a pláže pri Námestove. Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty. Pre rybárov nádrž ponúka pestrý lov sladkovodných rýb najmä zubáča, kapra, šťuky a hlavátky, no vyskytujú sa tu i úhory, či sumce. Vo vtoku rieky Oravy je obľúbený lov jalcov.

Oravská priehrada. Oravská kotlina, v ktorej ležali obce Slanica, Ľavkovo, Ústie, Osada a Oravské Hámre bola už v časoch valaskej kolonizácie v 16. storočí značne odlesnená a počas prudkých lejakov silný prúd vody v rieke Orava ohrozoval ľudské obydlia a polia. V snahe využiť tento nespútaný živel boli vypracované viaceré projekty na výstavbu priehrady. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady. K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.

Oravská priehrada. Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Nachádza sa na severe Slovenska, v rovnomennom regióne. Rozloha pri plnom napustení: 35 km2 Objem vody: 350 mil. m3 Priemerná hĺbka: 15 m Maximálna hĺbka pri priehradnom múre: 38 m

Prvé práce na projekte sa začali presne 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada pustená v roku 1954. Po napustení ostali pod vodnou hladinou obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie, dolná časť obce Bobrov a 2/3 Námestova. Nad hladinou ostal po zatopenej obci Slanica malý vrch, čím vznikli Slanický ostrov nazývaný aj Ostrov umenia a Vtáčí ostrov, ktoré sú pri nízkej hladine vody spojené úzkym prechodom. Priehrada so svojimi brehmi a ostrovmi patrí k najvýznamnejším lokalitám výskytu vodných vtákov na Slovensku, leží na migračnej trase vodného a pri vode žijúceho vtáctva v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.

Kostol Šimona a Judu v Námestove. V roku 1635 bol postavený drevený kostol. Bol to jednoloďový kostol. Prvé písomné záznamy o výstavbe nového kostola pochádzajú z rokov 1655 – 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Podľa účtovných dokladov bol kostol po požiari v roku 1775 prestavaný a rozšírený. Postavená bola nová veža s hodinami. V roku 1877 kostol zachvátil požiar. Zásluhou grófa Edmunda Zichyho a darmi najmä rodiny Murínovej bol o rok obnovený. Stavba bola realizovaná v novorománskom slohu typickom pre cirkevné stavby tohto obdobia. Počas požiaru v roku 1906 zhorela strecha aj na veži a 13.7.1917 Rakúsko-Uhorská vrchnosť rekvirovala zvony pre frontové účely. Väčšia oprava kostola sa uskutočnila v roku 1920. Stropné maľby namaľoval pán Vaněk z Prahy.V roku 1930 boli zabudované dve spovednice, obnovená bola podlaha a osadené nové lavice. Okolie kostola bolo ohradené kamenným múrom. Pri prechode frontu 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Kostol vyhorel a zvony pri požiari boli roztavené. Veža bola nadstavená v roku 1947 pre umiestnenie kovovej konštrukcie na 4 nové zvony. Zakúpené boli z milodarov amerických Slovákov a domácich veriacich. Sú zasvätené: Sv. Šimonovi a Júdovi, Sv. Cyrilovi a Metodovi, Sedembolestnej panne Márii patrónke Slovenska, Sv. Kataríne a umieračik Sv. Jozefovi. Slávnostnú posviacku nových zvonov vykonal spišský biskup rodák zo Zákamenného, Mons. Ján Vojtaššák v roku 1948 za početnej účasti veriacich. V roku 1969 sa stal správcom farnosti vdp. Jozef Vrbovský. Bola rozšírená sakristia. Uskutočnila sa obnova strechy kostola a jej pokrytie medeným plechom. Z pôvodnej kaplnky bol urobený tretí vchod do kostola. V zadnej časti boli vytvorené dve spovedné miestnosti. 10 kostolných okien je vyplnených vitrážami od akad. mal. Vincenta Hložníka. Krížová cesta je dielom akad. sochára Petra Hložníka. V roku 2001 bola uskutočnená aj väčšia oprava organu a pre kostol bol zhotovený nový drevený betlehém, ľudovým rezbárom, pánom Jánom Sivoňom zo Sihelného. Nový oltár bol slávnostne konsekrovaný otcom biskupom Františkom Tondrom 15.6.2008.

Farský kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove

Farský kostol sv. Šimona a Júdu

Botanické záhrady a zámok Trauttmansdorff.